Typickými pre oblasť dolného Zemplína v 1. polovici 20. storočia boli výšivky rastlinných motívov v odtieňoch fialovej, modrej, ružovej a žltej farby. Na obraze môžete vidieť florálny motív prevzatý z tkaného obrusu ,,chľebovky“ používaného pri nesení svadobného koláča nevestou novej rodine. „Veňec“ sa nosil v Parchovanoch ako ozdoba hlavy mladuchy od sobáša (prísahy) až po „redovi tanec“. Základ venca tvoril drôt navlečený v bielej látkovej bužírke, textilné, v minulosti voskové kvietky, ďalej „pacerky“ – sklenené koráliky, biele stuhy – „pantľiky“, ktoré boli zopnuté ozdobnými sponami – „broškami“ a nesmeli chýbať živé zelené listy – „barvenka“ (zimozeľ). Pod vencom sa nosili rozpustené vlasy, v zadnej časti od venca boli prekryté bielymi stuhami, ktoré sa navzájom krížili po celej šírke vlasov do tvaru vrkoča. Išlo o osobitú úpravu vlasov a zo zdokumentovaných obcí bola táto úprava hlavy jediná s rozpustenými vlasmi. Noc pred svadbou sa mokré vlasy zapletali do tenkých vrkôčikov s cieľom dosiahnuť ich kučeravosť pod veniec. Do dnešného dňa sa v obci zachovali už len dva tradičné vence.