Jediným výrazným znakom dievockého odevu v Šumiaci od založenia v roku 1573 bol účes a úprava hlavy. Dievka nosila partu od 15. roku života na veľké cirkevné sviatky, pri poslednej rozlúčke s mládencom alebo mladým dievčaťom a samozrejme ako nevesta počas svadby. Pod partou sa nosil pevne uviazaný vrkoč, ktorý slúžil ako opora pre drevený kolík, ktorý bol nosnou časťou party. Parta sa skladala z ,,veňca“ (veniec) z bielych textilných kvetov, ,,korunky“– flitrov a korálikov navlečených na drôte a z ,,pantlí“ (vyšívaných bielych stúh). Od party družíc sa odlišovala korunkou, ktorú mala z ,,barbienku“ (krušpánu). Posledný sobáš v parte sa konal v 70. rokoch 20. storočia. V prvej polovici 20. storočia sa rozvinula v obci výšivka s bohatým ornamentálnym motívom a neobvyklým ladením tmavých a sýtych farieb. Na Šumiaci boli obľúbené naturalisticky chápané rastlinné motívy, ktoré autori začlenili aj do obrazu. Nahnevaný, ba priam vyčítavý pohľad modelky smerom nahor možno vyložiť ako nespokojnosť s výberom budúceho manžela. Práve vo výrazoch neviest bolo vždy možné dobre vyčítať či sa vydávala z lásky.