Maľba na tvári nevesty vychádza z čipky dobových svadobných šiat. Na obraze je vidieť prienik mestského vplyvu do ľudového odievania. Pootvorené pery modelky majú symbolizovať túžbu po zmene v živote nevesty, akési očakávanie. Nekonečným vzorovaním na obraze v podobe čipky z bielych tulipánov a gypsomilky, ľudovo nazývanej aj ,,nevestin závoj“, chceli umelci poukázať na nevinnosť a čistotu nevesty. Modelka je otočená bokom, a tým vysoký veniec poodkrýva jednoduchý zapletený vrkoč schovaný pod bielymi stuhami. Poctivej neveste, ktorá nebola v požehnanom stave, zapletali do venca aj ,,rozmariju“. V obci sa zachovala už iba jedna replika venca, ktorú máte možnosť obdivovať aj na obraze. Na základe výskumu, ktorý sa uskutočnil počas 2. polovice 20. storočia, bolo doložené nosenie párt – čeleniek už v stredoveku. Čelenky boli v tom čase bohato zdobené rôznymi korálikmi zo skla a z kostí. Vence okolo roku 1940 boli z drobných voskových kvietkov a púčkov, doplnené látkovými lístočkami a ,,pacerkami“ – korálikmi. Tradičné vence z tejto mestskej časti nosili nevesty približne do 60. rokov 20. storočia, kupovali ich v obchodoch, ktoré v Košiciach vlastnili prevažne Židia.