Umelci do pozadia obrazu preniesli farbu zo zlatého čepca, ktorý nevesta dostala od svokry po začepčení, zlatá farba v minulosti symbolizovala bohatstvo a prosperitu. Florálne motívy na obraze pochádzajú z výbavy nevesty, konkrétne vankúšov, ktoré si spolu s venom priniesla do novej rodiny. Svadobný ,,venčok“ ako v Aradáči nazývali veniec mohla mať počas svadby len nevesta, družičky mali dva zapletené vrkoče, doplnené na konci bielymi stuhami. Znakom nevesty, nebol len ,,venčok“ a biely odev, ale aj zelený rozmarín pripnutý na prsiach. Pravidlom bolo, že farba odevu nevesty bola vždy biela, avšak stalo sa, že nevesta mala smútok v rodine a vtedy sa musela vydávať v čiernom. ,,Venčok“ sa skladal z voskových kvietkov, najčastejšie v tvare šípových ružičiek a drobných bielych púčkov, doplnený rozmarínom. Kupoval sa v neďalekom meste, nevesty si ho v rodine navzájom požičiavali. Účes mladej nevesty pozostával zo zapleteného vrkoča, doplneného dvomi bielymi mašľami. Veniec na obraze pochádza z prvej polovice 20. storočia. Ak v dedine zomrela slobodná dievka pred vydajom, pochovali ju v bielom, spolu s vencom na hlave, pohreb mal všetky atribúty svadby. Na dedine sa v súčasnosti nachádza približne 20 tradičných vencov. Prví Slováci sa v minulosti presťahovali na územie Aradáča z Novohradskej, Pešťanskej a Zvolenskej župy.