Pestrosť a farebnosť hrušovského odevu je prenesená do obrazu cez rozmanitosť kvetinových vzorov, ktoré sú v početnej obľube používané u vyšívačiek už niekoľko desaťročí. Postavenie ženy a dievčaťa v dedinskom kolektíve symbolizovala úprava hlavy. Kým vydatú ženu označoval čepiec, slobodné dievča zase nepokrytá hlava, dlhé vlasy spletené do vrkoča. Najstarší nález party v obci Hrušov pochádza z porušeného kostrového pohrebiska, išlo o neskorý stredovek. Bol odkrytý pri kopaní základov rodinných domov v roku 1974 v miestnej časti ,,Nad bralom“, z ktorého obyvateľ dediny p. Kamas zachránil malé sklenené koráliky z vyšívanej čelenky,časti ľudového odevu. Prvý dochovaný fotografický záznam party sa datuje do roku 1900, mladucha má na sebe obradový odev, doplnený kónickou partou s vencom z rozmarínu. Podobne upravené dievčatá chodili v tom čase do kostola na veľké cirkevné sviatky, avšak bez rozmarínu. V medzivojnovom období hrušovský veniec postupne nahradil partu. Parta sa v súčasnom období vyskytuje na vystúpeniach dedinskej folklórnej skupiny za účelom scénického folklóru.