V rázovitej obci Lendak nazývajú tradičnú partu „konka“, bola vyrobená z oblúku – tvrdého kartónu, obtiahnutého červenou látkou. Na výzdobu používali textilné kvety bielej farby a flitre, ktoré ponavliekali na včelársky drôtik. Farebnými špendlíkmi prichytili na oblúk flitre so sklenenými, prípadne umelými perličkami. K oblúku sa ručne prišívali vyšívané stuhy – „pantliky“. Dievčatá pod vencom nosia účes na „přidžol“ – (na cestičku) a vlasy spletené do vrkoča. „Konku“ mohla mať počas svadby okrem nevesty aj družička, avšak bez rozmarínového venca vo vlasoch. Ďalšou z príležitostí nosenia venca bola sviatosť krstu, kde ju mohla mať na hlave len slobodná krstná mama. Aj v súčasnosti ešte môžete vidieť budúce nevesty počas ohlášok v kostole na hlave s „konkou“. Častým prejavom vopred dohodnutých manželských zväzkov bol plač nevesty, verne prenesený na tvár modelky. Sivé sfarbenie v obraze prezrádza strach, neistotu v očiach nevesty z nového prostredia, do ktorého vstupuje.