Mladé vyšnoružbašské devy si zdobili svoje hlavy ,,otkonkou“ (lokálne pomenovanie pre partu) pri sviatočných a obradových príležitostiach. Išlo o širší pásik z kartónu, obšitého jemným súknom, na ktorom boli našité farebné sklenené perličky. Na vrchnom leme čelenky boli husto vedľa seba zapichnuté vysoké špendlíky, do ktorých boli navlečené sklenené perličky. Vzadu sa k čelenke pripevnila horizontálne ihlica, ktorá bola ovinutá vzorovanou červenou stuhou z vonkajšej strany. Stuha ovinutá okolo ihlice visela v štyroch pruhoch vedľa seba až po ramená. Otkonku dopĺňal ,,vinec“ – malá korunka z flitrov upevnených na jemných drôtikoch. Vzadu na chrbte sa k lajblíku prišpendlil súbor piatich dlhých pestrých farebných stúh, ktoré boli v drieku prepásané ďalšou stuhou – ,,opasovačkou“. Geometria použitá na parte bola prenesené aj na tvár modelky, kosoštvorec bol vnímaný ako staroveký symbol stvoriteľskej sily či rodiace lono dané žene Bohom. Hlavnou úlohou manželského spolužitia bolo založenie rodiny a s tým spojené splodenie potomstva. Pozadie obrazu zdobia motívy veľkých kvetov a lístkov, pochádzajúcich z kožuchu datovaného do konca 19. storočia.